Proteíny: Sprievodca výživou + ako si vybrať proteín?

Naháňa vás maškrtná? Ste unavení? Padajú vám vlasy, alebo ste často chorí? Možno vám chýba základný stavebný materiál – bielkoviny. Nielen pre kulturistov, ale pre rodičov behajúcich za deťmi, starších ľudí. Keď im v jedálničku dáme dôležité postavenie, budeme mať stabilnejšiu energiu, pocit sýtosti aj vyrovnanú imunitu.

• Čo sú bielkoviny & aká je ich funkcia
• Odporúčaný príjem bielkovín: nedostatok a nadbytok
• Kto by mal zvážiť suplementáciu a na čo si dať pozor?
• V čom je najviac bielkovín: potraviny
• Ako vybrať proteín?
• Porovnanie proteínov: srvátkový, kazeín, konopný, hrachový, sójový a ryžový.
• Čo sú to BCAA?
• Patria vývary medzi bielkoviny?

Čo sú proteíny a prečo ich telo potrebuje?

Proteíny, čiže bielkoviny, sú základné stavebné kamene, ktoré zohrávajú v ľudskom tele kľúčovú úlohu. Tieto zložité molekuly sa skladajú z aminokyselín, ktoré fungujú ako "tehly" pre stavbu a údržbu telesných tkanív (1).

🧩 Hlavná funkcia bielkovín v organizme

Bielkoviny sú potrebné pre svaly. To je jasné. Ale proteíny nepotrebujú iba športovci a kulturisti. Sú základnými piliermi nášho organizmu. Možno aj tam, kde by ste ich vôbec nečakali (1-3).

• Stavba a obnova tkanív: Proteíny sú základom pre svalovú hmotu, kosti, kožu, vlasy aj orgány.
• Metabolizmus: Mnoho enzýmov potrebných Pre funkciu metabolizmu (získavanie energie z potravy, využitie energie v organizme) telo potrebuje enzýmy, ktoré sa tvoria z bielkovín.
• Imunitný systém: Protilátky a ďalšie zložky imunity sú z proteínov.
• Transport a uchovávanie: Telo využíva špeciálne bielkoviny pre prenos iných látok krvou aj pre uchovanie (napr. pre prenos kyslíka hemoglobínom a ukladanie železa).
• Hormonálna rovnováha a regulácia: Niektoré hormóny (napr. inzulín) sú bielkovinovej povahy.
• Udržiavanie pH a osmotického tlaku: Proteíny pomáhajú regulovať rovnováhu tekutín v cievach aj celom organizme.

Odporúčaný denný príjem bielkovín

Potreba proteínov sa líši podľa veku, pohlavia, telesnej aktivity a zdravotného stavu. Základné odporúčania (2,4):

• Sedavý dospelý: 0,8 g/kg telesnej hmotnosti denne (ak človek váži napr. 70 kg a prevažne počas dňa sedí, potrebuje 56 g bielkovín denne - toľko nájdete napríklad v 250 g kuracích pŕs alebo 250 g tuniaka).
• Mierne aktívny: 1,0-1,3 g/kg denne
• Veľmi aktívny/športovci: 1,6-2,2 g/kg denne
• Starší dospelí (65+): 1,0-1,2 g/kg denne
• Tehotenstvo a dojčenie: 1,1-1,3 g/kg denne

⬇️ Nedostatok proteínov - prejavy a riziká

Nedostatočný príjem proteínov môže viesť k vážnym zdravotným problémom. Rizikové skupiny sú typicky deti, starší ľudia (majú aj horšie vstrebávanie) a vegetariáni aj vegáni, pokiaľ nemajú správne poskladanú stravu. Ďalej ľudia po operácii, v rekonvalescencii (kedy telo regeneruje a potrebuje stavebný materiál) a ľudia s chronickým ochorením (1,4). Avšak, skúsenosti nutričných terapeutov sú také, že v praxi aj bežní dospelí majú tendenciu mať bielkovín v jedálničku nedostatok. Ako sa nedostatok bielkovín prejavuje?

• Úbytok svalovej hmoty a sily
• Pomalé hojenie rán
• Zvýšená náchylnosť k infekciám
• Opuchy (edémy) spôsobené poklesom bielkovín v krvi
• Vypadávanie vlasov a zmeny kože
• Únava a slabosť

Kedy sa zamyslieť nad suplementáciou?

• Nedostatočný príjem z bežnej stravy: Pri diétnych obmedzeniach, alebo keď viete, že adekvátne množstvo bielkovín jednoducho nezjete.
• Niekedy môže nedostatok bielkovín blokovať chudnutie. To môžete skúsiť so Slim & Tone proteínmi.
• Športovci a veľmi aktívni jedinci: Pomáha dosiahnuť vysoké nároky na proteín pri budovaní svalovej hmoty aj pre udržanie svalov.
• Starší dospelí: Pomoc pri udržaní svalovej hmoty, ktorá u starších ľudí predlžuje kvalitný život a sebestačnosť aj v starobe. Pozor ale na niektoré liekové interakcie (napr. levodopa u Parkinsonikov, 15).
• Rekonvalescencia: Po operáciách, úrazoch alebo chorobe.
• Vegetariáni/vegáni: Doplnenie chýbajúcich aminokyselín rostlinnými proteiny.

⬆️ Príliš veľa proteínov - naozaj škodí obličkám?

Zatiaľ čo mierny nadbytok proteínov zvyčajne nie je problém pre zdravých jedincov, veľmi vysoký príjem môže mať aj nežiaduce následky (5,6).

• Dehydratácia: Metabolizmus proteínov vyžaduje viac vody.
• Strata vápnika: Vysoký príjem môže zvýšiť vylučovanie vápnika močom.
• Gastrointestinálne ťažkosti: Nadmerný príjem môže spôsobiť nadúvanie a zažívacie problémy.
• U osôb s existujúcim ochorením obličiek môže vysoký príjem proteínov zhoršiť ich funkciu.
• U zdravých jedincov nie je preukázané poškodenie obličiek vysokým príjmom proteínov, ako sa predtým myslelo (7). Maximálny bezpečný príjem sa odhaduje na 2-3 g/kg telesnej hmotnosti denne.

V čom je najviac bielkovín?

Živočíšne produkty sú jednoznačne najbohatšími zdrojmi bielkovín a majú komplexný profil. Medzi tieto špičkové zdroje patrí najmä mäso, ryby, hydina a vajcia. Preto by vegetariáni a vegáni mali dať pozor na dostatočný príjem bielkovín.

• Kuracie prsia patria medzi najbohatšie zdroje bielkovín s obsahom 24-25 gramov/100 gramov.
• Hovädzie a bravčové mäso s obsahom okolo 20 g/100 g.
• Ryby s obsahom 20-27 g/100 g, závisí od konkrétneho druhu (Tuniak, losos a morské ryby patria medzi vôbec najbohatšie zdroje, často presahujúce 25 g/100 g). Ryby navyše poskytujú omega-3 mastné kyseliny.
• Vajcia ponúkajú cca 12-13 g/100 g (cca 7 g bielkovín = väčšie vajce), pričom vaječný proteín sa považuje za jeden z najkomplexnejších zdrojov kvalitných bielkovín.
• Strukoviny (fazuľa, šošovica, hrach) sú bohaté rastlinné zdroje bielkovín, obsahujúce 8-25 g/100 g v suchej hmotnosti.
• Sójové produkty (tofu) obsahujú okolo 8-15 g/100 g.
• Quinoa a pohánka patria medzi pseudocereálie s vyšším obsahom kvalitných bielkovín než bežné obilniny. Quinoa ponúka 12-18 g/100 g (svetlá varianta) či až 20 g/100 g (tmavá varianta). Pohánka potom okolo 9 g/100 g.

Ako vybrať proteín?

Na trhu je ponuka široká. V samotnom základe je dobré vedieť, ktorý proteín a prečo chcete vyberať. Než sa ale dostaneme k typom proteínov, ich porovnaniu a ich stráviteľnosti, pozrieme sa na všeobecné zásady, ako vybrať kvalitný proteín (16,17,18). Môžete si vybrať zo srvátky, kazeínu, hrachového proteínu a zmesí (napríklad hrach a ryža, konope).

• Čistota:
  • Niektoré proteínové prášky môžu obsahovať olovo, kadmium, arzén alebo ortuť. Štúdie ukázali, že 40% testovaných produktov malo zvýšené hladiny ťažkých kovov. Vyskytuje sa tiež mikrobiálna kontaminácia: baktérie, plesne alebo ich toxíny.
  • Hľadajte preto certifikácie tretích strán.
• Zloženie
  • Základom je úplné zloženie - pozor na tzv. "zmesi" (proprietary blends).
  • Vyhnite sa pridaným látkam: Umelé sladidlá (aspartám, acesulfám, sukralóza), konzervanty, farbivá, arómy...
  • Nedeklarované prísady: Niektoré produkty môžu obsahovať nedeklarované stimulanty (21).
• Pôvod
  • Non-GMO ingrediencie (najmä u sójových proteínov) kvôli lepšiemu nutričnému profilu (pozri ďalej).
  • Grass-fed srvátku u mliečnych proteínov. Viac omega-3, viac vitamínov, lepšie podmienky pre zvieratá. Stojí to za to.
  • Organickú certifikáciu, keď je dostupná.
• Cena
  • Napriek tomu, že nefunguje, že najdrahšie neznamená najlepšie, neodporúčame lacné proteíny.
  • Výroba kvalitných produktov je finančne náročnejšia. Ak sa kravy pasú na pastvine a sú kŕmené kvalitným krmivom, logicky je aj srvátka od nich nákladnejšia.
  • U najlacnejších proteínov sa dá očakávať menej testovania, menej kvalitná východisková surovina, horšie spracovanie, viac aditív, niekedy (bohužiaľ) aj falšovanie.
• Prečo radšej voliť organické proteíny?
  • Bez syntetických pesticídov: Organické suroviny nie sú ošetrované chemickými pesticídmi
  • Bez umelých hnojív: Používajú sa iba prírodné hnojivá a kompost
  • Prísnejšia kontrola kvality: Organická certifikácia vyžaduje dodržiavanie prísnych štandardov po celom výrobnom reťazci
  • Vyšší obsah antioxidantov: Organické produkty často obsahujú vyššie hladiny prirodzených antioxidantov

Typy proteínov a porovnanie: ich výhody a nevýhody

1. Srvátková bielkovina (Whey protein)

• ➕ Výhody (8-11):
  • Rýchle vstrebávanie (30-60 minút).
  • Kompletné aminokyselinové spektrum.
  • Vysoký obsah BCAA (rozvetvených aminokyselín).
  • Podpora rastu svalovej hmoty.
  • Ideálne voľte grass-fed proteín (proteín z mlieka voľne pasúcich sa kráv), ktorý má viac omega-3, vyšší obsah betakaroténu aj vitamínu E (20).
• ⚠️ Nevýhody:
  • Obsahuje laktózu (problém pri intolerancii)
  • Rýchle vstrebanie nemusí byť vždy výhodou
  • Vyššia cena
• Vhodné pre: Športovcov, po tréningu, rýchle doplnenie proteínov.

2. Kazeín

• ➕ Výhody (8,12):
  • Pomalé uvoľňovanie aminokyselín (6-8 hodín).
  • Dlhodobá podpora syntézy proteínov.
  • Pocit sýtosti.
  • Ideálny pred spaním ako tzv. nočný proteín.
• ⚠️ Nevýhody:
  • Obsahuje laktózu.
  • Pomalšia absorpcia.
  • Môže spôsobiť nadúvanie.
• Vhodné pre: Udržanie svalovej hmoty, nočná regenerácia, dlhodobá sýtosť.

3. Hrachová bielkovina (Pea protein)

• ➕ Výhody (11-13):
  • Bez laktózy a lepku.
  • Vysoký obsah arginínu.
  • Šetrná varianta pre životné prostredie.
  • Vhodná pre vegánov.
• ⚠️ Nevýhody:
  • Nižší obsah metionínu.
  • Nekompletné aminokyselinové spektrum, preto je vhodné ho miešať s ďalšími typmi bielkovín (konopná, sójová). Kvalitní výrobcovia rastlinných proteínov (ako napríklad Nuzest) majú zloženie veľmi dobre premyslené.
  • Horšia chuť než iné proteíny.
• Vhodné pre: Vegánov, osoby s intoleranciou laktózy, environmentálne uvedomelých spotrebiteľov

4. Sójová bielkovina

• ➕ Výhody (11,13):
  • Kompletný proteín so všetkými esenciálnymi aminokyselinami.
  • Obsahuje izoflavóny s antioxidačnými účinkami.
  • Cenovo dostupná.
  • Vhodná pre vegánov.
  • Vyberajte proteín z non-GMO sóje, ktorý má lepší nutričný profil: obsahuje približne o 250 % viac glutatiónu (GSH), dôležitého antioxidantu, než GMO varianty; lepšiu skladbu aminokyselín, viac antioxidačných izoflavónov aj lepšiu stráviteľnosť (19,26).
• ⚠️ Nevýhody:
  • Možné alergické reakcie.
  • Diskutovaný vplyv na hormóny.
  • Pomalšia absorpcia než srvátka.
• Vhodné pre: Vegánov, ako súčasť vyváženej stravy, pri kontrole cholesterolu.

5. Ryžová bielkovina

• ➕ Výhody (11,14):
  • Hypoalergénna, bez lepku a laktózy.
  • Dobre stráviteľná.
  • Cenovo dostupná.
• ⚠️ Nevýhody:
  • Neúplný aminokyselinový profil, preto je nutné kombinovať aj s inými proteínmi.
  • Nižšia biologická hodnota.
• Vhodné pre: Osoby s alergiami, ako súčasť proteínových zmesí

6. Konopný proteín (Hemp protein)

• ➕ Výhody (22-24):
  • Kompletné aminokyselinové spektrum, s výnimkou tryptofánu, ktorý býva limitujúci.
  • Vysoká stráviteľnosť nad 88 %.
  • Príjemná oriešková chuť.
  • Pri trávení vznikajú peptidy s antioxidačnými účinkami na bunky a cievy.
  • Vysoký obsah arginínu (až 15,5 g arginínu/100 g), ktorý podporuje produkciu oxidu dusnatého a zlepšuje prietok krvi.
  • Udržateľnosť: Konope je ekologicky nenáročná plodina, vyžaduje menej vody a pesticídov než sója či pšenica.
• ⚠️ Nevýhody:
  • Nízky obsah tryptofánu, preto je vhodné kombinovať konopný proteín s iným zdrojom (napr. ryžovým či sójovým) pre vyváženejší profil (pomer napr. 70% konope : 30% ryža).
  • Antinutričné fytáty a taníny, ktoré môžu znižovať vstrebávanie minerálov. Ideálne je preto, aby bol proteín fermentovaný (popr. s enzýmami), čo znižuje množstvo antinutričných látok.
  • Chuť a rozpustnosť: Prirodzená oriešková chuť a hrubšia textúra môžu vyžadovať maskovanie príchuťami či miešanie s hladšími proteínmi.
• Vhodné pre: Vegánov a vegetariánov hľadajúcich rastlinný, nealergénny a ekologický zdroj bielkovín. Osoby so zvýšenými nárokmi na arginín (kardiovaskulárna podpora, hojenie tkanív).

7. BCAA

BCAA (rozvetvené aminokyseliny) sú tri aminokyseliny, ktoré si telo nevie samo vyrobiť: leucín, izoleucín a valín. Sú dôležité pre svalový metabolizmus, hrajú kľúčovú úlohu pri tvorbe svalových bielkovín a podpore regenerácie po fyzickej záťaži (25).

• ➕ Výhody:
  • Rýchla dostupnosť energie pre svaly.
  • Pomáha počas cvičenia predchádzať poškodeniu svalov. 
• ⚠️ Nevýhody:
  • Samotné BCAA nestačia. Je potrebné doplniť ich komplexným spektrom (po cvičení aj iným proteínom).
• Vhodné pre: BCAA sú ideálne pre športovcov a fyzicky aktívnych ľudí na zlepšenie výkonu, zníženie únavy a podporu hojenia svalov. 

8. Vývary

Často sa medzi bielkoviny miešajú aj vývary, pretože ich tiež zoženie v prášku ako sušený vývar v BIO kvalite. Zatiaľ čo bielkovina (proteín) je veľká molekula zložená z aminokyselín, ktorá slúži ako základný stavebný a funkčný prvok v organizme. Vývar je tekutina získaná varením mäsa, kostí alebo zeleniny vo vode. Obsahuje rozpustené živiny, vrátane menšieho množstva bielkovín (najmä kolagénu z kostí a spojivových tkanív), minerálov a iných látok, ktoré sa uvoľnia počas varenia. Vývar teda obsahuje bielkoviny, ale nejde o koncentrovaný zdroj proteínov ako napr. proteínové doplnky. O benefitoch vývaru aj tipoch, ako ho variť, aby ste z neho živín dostali maximum, nájdete v článku Ako na vývar a prečo ho jesť aj v lete? 

Časté otázky k bielkovinám (FAQ)

Zdroje:

1. Jahan-Mihan, A., Luhovyy, B. L., El Khoury, D., & Anderson, G. H. (2011). Dietary proteins as determinants of metabolic and physiologic functions of the gastrointestinal tract. Nutrients, 3(5), 574–603. https://doi.org/10.3390/nu3050574
2. WU, Guoyao. Dietary protein intake and human health. Online. Food & Function. 2016, vol. 7, no. 3, s. 1251-1265. ISSN 2042-6496. Dostupné z: https://doi.org/10.1039/c5fo01530h.
3. SUDHAKARARAO, G; PRIYADARSINI, K Anupama; KIRAN, G; KARUNAKAR, P a CHEGU, Kartheek. Physiological Role of Proteins and their Functions in Human Body. Online. International Journal of Pharma Research and Health Sciences. 2019, roč. 7, č. 1, s. 2874-78. ISSN 2348-6465. Dostupné z: https://doi.org/10.21276/ijprhs.2019.01.02.
4. PHILLIPS, Stuart M. Current Concepts and Unresolved Questions in Dietary Protein Requirements and Supplements in Adults. Online. Frontiers in Nutrition. 2017, roč. 4. ISSN 2296-861X. Dostupné z: https://doi.org/10.3389/fnut.2017.00013.
5. Cuenca-Sánchez, M., Navas-Carrillo, D., & Orenes-Piñero, E. (2015). Controversies surrounding high-protein diet intake: satiating effect and kidney and bone health. Advances in nutrition (Bethesda, Md.), 6(3), 260–266. https://doi.org/10.3945/an.114.007716
6. Delimaris I. (2013). Adverse Effects Associated with Protein Intake above the Recommended Dietary Allowance for Adults. ISRN nutrition, 2013, 126929. https://doi.org/10.5402/2013/126929
7. Pedersen, A. N., Kondrup, J., & Børsheim, E. (2013). Health effects of protein intake in healthy adults: a systematic literature review. Food & nutrition research, https://doi.org/10.3402/fnr.v57i0.21245
8. Bendtsen, L. Q., Lorenzen, J. K., Bendsen, N. T., Rasmussen, C., & Astrup, A. (2013). Effect of dairy proteins on appetite, energy expenditure, body weight, and composition: a review of the evidence from controlled clinical trials. Advances in nutrition (Bethesda, Md.), 4(4), 418–438. https://doi.org/10.3945/an.113.003723
9. Manoj, S., & Shabaraya, A. R. (2021). Getting Whey-Hearted: A Review Responding to Myths about Protein, Specifically Whey. International Journal of Research and Review, 8(5), 497–500.
10. Madalena Grácio, Sabrina Oliveira, Ana Lima & Ricardo Boavida Ferreira. (2023) RuBisCO as a protein source for potential food applications: A review. Food Chemistry 419, pages 135993.
11. Gorissen, S. H. M., Crombag, J. J. R., Senden, J. M. G., Waterval, W. A. H., Bierau, J., Verdijk, L. B., & van Loon, L. J. C. (2018). Protein content and amino acid composition of commercially available plant-based protein isolates. Amino acids, 50(12), 1685–1695. https://doi.org/10.1007/s00726-018-2640-5
12. JIMÉNEZ-BARRIOS, Pablo; SÁNCHEZ-RIVERA, Laura; MARTÍNEZ-MAQUEDA, Daniel; LE GOUAR, Yann; DUPONT, Didier et al. Peptidomic Characterization and Amino Acid Availability after Intake of Casein vs. a Casein Hydrolysate in a Pig Model. Online. Nutrients. 2023, vol. 15, no. 5, s. 1065. ISSN 2072-6643. Dostupné z: https://doi.org/10.3390/nu15051065.
13. LIU, Jue; KLEBACH, Marianne; VISSER, Monique a HOFMAN, Zandrie. Amino Acid Availability of a Dairy and Vegetable Protein Blend Compared to Single Casein, Whey, Soy, and Pea Proteins: A Double-Blind, Cross-Over Trial. Online. Nutrients. 2019, vol. 11, no. 11, s. 2613. ISSN 2072-6643. Dostupné z: https://doi.org/10.3390/nu11112613.
14. JÄGER, Ralf; DUDECK, Joshua E; JOY, Jordan M; LOWERY, Ryan P; MCCLEARY, Sean A et al. Comparison of rice and whey protein osolate digestion rate and amino acid absorption. Online. Journal of the International Society of Sports Nutrition. 2013, vol. 10, no. sup1. ISSN 1550-2783. Dostupné z: https://doi.org/10.1186/1550-2783-10-s1-p12.
15. EARP, Jacob E; COLON-SEMENZA, Cristina a LOBUONO, Dara L. Considerations for developing a targeted amino acid supplement for people with Parkinson’s disease that promotes health while accounting for pathophysiology and medication interference. Online. Nutrition Reviews. 2023, vol. 81, no. 8, s. 1063-1076. ISSN 0029-6643. Dostupné z: https://doi.org/10.1093/nutrit/nuad008.
16. Bandara, S. B., Towle, K. M., & Monnot, A. D. (2020). A human health risk assessment of heavy metal ingestion among consumers of protein powder supplements. Toxicology reports, 7, 1255–1262. https://doi.org/10.1016/j.toxrep.2020.08.001
17. Bethencourt-Barbuzano, E., González-Weller, D., Paz-Montelongo, S., Gutiérrez-Fernández, Á. J., Hardisson, A., Carrascosa, C., Cámara, M., & Rubio-Armendáriz, C. (2023). Whey Protein Dietary Supplements: Metal Exposure Assessment and Risk Characterization. Nutrients, 15(16), 3543. https://doi.org/10.3390/nu15163543
18. Patel, V., Aggarwal, K., Dhawan, A., Singh, B., Shah, P., Sawhney, A., & Jain, R. (2023). Protein supplementation: the double-edged sword. Proceedings (Baylor University. Medical Center), 37(1), 118–126. https://doi.org/10.1080/08998280.2023.2280417
19. AMBROZIAK, Krystian a WENDA-PIESIK, Anna. Dual Production of Full-Fat Soy and Expanded Soybean Cake from Non-GMO Soybeans: Agronomic and Nutritional Insights Under Semi-Organic Cultivation. Online. Applied Sciences. 2025, vol. 15, no. 15, s. 8154. ISSN 2076-3417. Dostupné z: https://doi.org/10.3390/app15158154.
20. Nogoy, K. M. C., Sun, B., Shin, S., Lee, Y., Zi Li, X., Choi, S. H., & Park, S. (2022). Fatty Acid Composition of Grain- and Grass-Fed Beef and Their Nutritional Value and Health Implication. Food science of animal resources, 42(1), 18–33. https://doi.org/10.5851/kosfa.2021.e73
21. Patel S. (2015). Emerging trends in nutraceutical applications of whey protein and its derivatives. Journal of food science and technology, 52(11), 6847–6858. https://doi.org/10.1007/s13197-015-1894-0
22. El-Sohaimy, S. A., Androsova, N. V., Toshev, A. D., & El Enshasy, H. A. (2022). Nutritional Quality, Chemical, and Functional Characteristics of Hemp (Cannabis sativa ssp. sativa) Protein Isolate. Plants (Basel, Switzerland), 11(21), 2825. https://doi.org/10.3390/plants11212825
23. BARAKAT, Hassan a ALJUTAILY, Thamer. Hemp-Based Meat Analogs: An Updated Review on Extraction Technologies, Nutritional Excellence, Functional Innovation, and Sustainable Processing Technologies. Online. Foods. 2025, vol. 14, no. 16, s. 2835. ISSN 2304-8158. Dostupné z: https://doi.org/10.3390/foods14162835. 
24. El-Sohaimy, S. A., Androsova, N. V., Toshev, A. D., & El Enshasy, H. A. (2022). Nutritional Quality, Chemical, and Functional Characteristics of Hemp (Cannabis sativa ssp. sativa) Protein Isolate. Plants (Basel, Switzerland), 11(21), 2825. https://doi.org/10.3390/plants11212825
25. Nie, C., He, T., Zhang, W., Zhang, G., & Ma, X. (2018). Branched Chain Amino Acids: Beyond Nutrition Metabolism. International journal of molecular sciences, 19(4), 954. https://doi.org/10.3390/ijms19040954
26. Shiva Ayyadurai, V. A., Hansen, M. , Fagan, J. and Deonikar, P. (2016) In-Silico Analysis & In-Vivo Results Concur on Glutathione Depletion in Glyphosate Resistant GMO Soy, Advancing a Systems Biology Framework for Safety Assessment of GMOs. American Journal of Plant Sciences, 7, 1571-1589. doi: 10.4236/ajps.2016.712149