Viac
    Registrácia
    Domov / Blog / Sprievodca doplnkami stravy / Meď: Nenápadný minerál, ktorý ovplyvňuje nielen šedivenie vlasov

    Meď: Nenápadný minerál, ktorý ovplyvňuje nielen šedivenie vlasov

    Meď patrí medzi minerály, o ktorých sa veľa nehovorí — a pritom bez nej telo nezvláda energiu, nervy, imunitu ani správny prenos železa. Prečo sa kombinuje so zinkom či selénom? Kde všade ju v tele potrebujeme, kto jej má často málo a kedy už môže byť naopak problém? 

     

    Meď: je jej málo, ale má zásadnú funkciu

    Meď je stopový prvok, ktorý si naše telo nevie vytvoriť. V tele máme medi naozaj málo — približne len 50 až 120 mg — ale bez nej sa nerozbehne rad základných procesov. Organizmus ju vstrebáva hlavne v hornej časti tenkého čreva a prebytok sa vylučuje hlavne žlčou. Zaujímavé je, že dve tretiny celkovej medi sú uložené vo svaloch a kostre. 

     

    Kde v tele pracuje?

    Na to, ako málo medi v tele máme, má pomerne široký záber. Podľa schválených európskych tvrdení môžeme povedať, že:

    • 🛡️ Meď prispieva k funkcii imunity a ochrane buniek pred oxidatívnym stresom. Je súčasťou prepojeného systému medi a zinku, ktorý zaisťuje značnú antioxidačnú kapacitu (Cu/Zn superoxiddismutáza).
    • 🦴 Pomáha udržaniu normálneho stavu spojivových tkanív, pretože prepojuje elastín a kolagén. Vďaka prepojeniu týchto dvoch kľúčových látok je tkanivo (koža či cievy) pevné, ale zároveň pružné. Pekne je to vidieť na príklade ciev: potrebujú byť dostatočne pružné, aby mohli plniť svoju funkciu v regulácii krvného tlaku. Zároveň musia byť dostatočne pevné, aby ich tlak nezničil. K tomu potrebujú dobre prepojený elastín a kolagén. Obdobne to funguje aj u šliach, kostí či 
    • 🔋 Pomáha k normálnej tvorbe energie (energetický metabolizmus). Meď totiž potrebujú naše mitochondrie (elektrárne buniek), aby dokázali správne tvoriť energiu. 
    • 🧠 Podporuje správnu činnosť nervovej sústavy, ktorá meď potrebuje pre správnu tvorbu látok, ktoré prenášajú signály a vzruchy.
    • 💆🏻‍♀️ Pomáha k normálnej pigmentácii vlasov aj pokožky, pretože na medi sú závislé enzýmy vo vlasových folikuloch/melanocytoch v koži, ktoré sa podieľajú na tvorbe melanínu (pigmentu, ktorý vlasom a pokožke dáva farbu).
    • 🩸 Podporuje normálny prenos železa v tele. V krvi a pečeni je potrebná pre látky (ceruloplazmín a hefaestín), ktoré pomáhajú s metabolizmom železa a jeho prenosom v krvi. 

     

    Kto máva medi menej?

    Podľa európskych dát býva priemerný príjem nižší u žien než u mužov a u starších ľudí. 

    K reálnemu deficitu dochádza častejšie vtedy, keď je problém vo vstrebávaní alebo v rovnováhe s inými minerálmi. Rizikovejší sú ľudia s celiakiou, pacienti po bariatrickej operácii, ľudia užívajúci dlhodobo vysoké dávky zinku a vzácne aj pacienti s Menkesovou chorobou. Práve vzťah so zinkom je dôležitý: vysoké dávky zinku môžu brzdiť vstrebávanie medi. Preto môže mať niekto paradoxne nedostatok medi nie kvôli „zlému jedálničku“, ale kvôli dopĺňaniu iného minerálu.

    Rizikovejší sú ľudia s celiakiou, pacienti po bariatrickej operácii, ľudia užívajúci dlhodobo vysoké dávky zinku a vzácne aj pacienti s Menkesovou chorobou. 

     

    📉 Ako spoznať nedostatok medi?

    Telo pokles zvyčajne nepovie jedným signálom, ale skôr súborom nenápadných problémov. Patria k nim anémia, zmeny pigmentácie, zmeny spojivových tkanív a kostí, abnormálny metabolizmus tukov, pocit nestability a preťaženie imunitného systému. 

     

    Meď v potravinách

    Meď nájdeme prirodzene v celom rade bežných potravín. K jej najbohatším zdrojom patria predovšetkým vnútornosti, kôrovce a mäkkýše, ale aj orechy, semená, strukoviny, celozrnné obilniny, kakao a horká čokoláda. Menšie množstvo obsahujú aj zemiaky alebo niektoré druhy zeleniny. Pre väčšinu zdravých ľudí je práve pestrý jedálniček najjednoduchšou a najbezpečnejšou cestou, ako príjem medi pokryť.

    .
    .

     

    Kedy môže škodiť suplementácia medi?

    Pri medi platí rovnaké pravidlo ako pri iných mikronutrientoch: ani veľa, ani málo. Dlhodobo vysoký príjem môže viesť k bolestiam brucha, kŕčom, nevoľnosti, hnačke a zvracaniu, pri chronickom preťažení hlavne k poškodeniu pečene. U zdravých ľudí je toxicita z bežného jedálnička vzácna, pretože organizmus si príjem medi do určitej miery reguluje vstrebávaním a vylučovaním. Pre dospelých sa v prehľade horných limitov ďalej používa horný tolerovateľný príjem 5 mg/deň a v prehodnotení z roku 2023 bola pre dospelých stanovená aj prijateľná denná dávka 0,07 mg/kg telesnej hmotnosti.

    Zvláštnu opatrnosť potrebujú ľudia s Wilsonovou chorobou, u ktorých telo nevie meď správne odstraňovať a hromadenie medi môže poškodiť pečeň aj nervový systém. Opatrní by mali byť aj tí, ktorí užívajú vyššie dávky zinku, a pacienti po bariatrických výkonoch alebo s poruchami vstrebávania — u nich je problém častejšie deficit než nadbytok, ale práve preto nie je dobré dopĺňať meď naslepo. 

     

    Aká je odporúčaná dávka medi?

    Odborné odporúčanie (EÚ) pre príjem medi stanovuje pre dospelých adekvátny príjem na:

    • 1,6 mg/deň u mužov a 1,3 mg/deň u žien,
    • pre tehotné a dojčiace ženy 1,5 mg/deň.

    Pre väčšinu zdravých ľudí je najprirodzenejšia cesta získavať meď hlavne z bežného jedla.

    Suplementácia dáva zmysel, keď existuje reálne riziko nedostatku (užívanie zinku) alebo jasný dôvod (krvné odbery). Všeobecne sa meď neodporúča užívať s vysokými dávkami zinku či železa. 

     

    Zinok, meď a selén: prečo sa často kombinujú?

    Zinok a meď sa v doplnkoch často objavujú spoločne, pretože vyššie dávky zinku môžu pri dlhšom užívaní znižovať vstrebávanie medi (a tej je potom nedostatok). Meď tu „nezosilňuje“ účinok zinku, ale dorovnáva dôležitú rovnováhu oboch minerálov. Niekedy sa do kombinácií pridáva aj selén. A to hlavne kvôli tomu, že zapadá do funkčného okruhu: podieľa sa na antioxidačnej ochrane, imunite a metabolizme hormónov štítnej žľazy. 

    Zoznam citácií

    1. NDA Panel. (2015). Scientific opinion on dietary reference values for copper. EFSA Journal, 13(10), 4253. https://doi.org/10.2903/j.efsa.2015.4253
    2. EFSA Scientific Committee. (2023). Re-evaluation of the existing health-based guidance values for copper and exposure assessment from all sources. EFSA Journal, 21(1), 7728. https://doi.org/10.2903/j.efsa.2023.7728
    3. National Institutes of Health, Office of Dietary Supplements. (2022, October 18). Copper: Fact sheet for health professionals.
    4. European Commission. (n.d.). EU Register of nutrition and health claims. Food and Feed Information Portal Database.
    5. European Commission. (2012). Commission Regulation (EU) No 432/2012 of 16 May 2012 establishing a list of permitted health claims made on foods, other than those referring to the reduction of disease risk and to children’s development and health.
    6. European Parliament and the Council of the European Union. (2011). Regulation (EU) No 1169/2011 on the provision of food information to consumers.
    7. Ministerstvo zemědělství České republiky. (2023). Příručka pro provozovatele potravinářských podniků k označování potravin podle předpisů EU.
    8. Kumar, P., Hamza, N., Madhok, B., De Alwis, N., Sharma, M., Miras, A. D., & Mahawar, K. K. (2016). Copper deficiency after gastric bypass for morbid obesity: A systematic review. Obesity Surgery, 26(6), 1335–1342. https://doi.org/10.1007/s11695-016-2162-8
    9. Henriksen, C., & Arnesen, E. K. (2023). Copper – a scoping review for Nordic Nutrition Recommendations 2023. Food & Nutrition Research, 67. https://doi.org/10.29219/fnr.v67.10322

    Publikované 22.4.2026, Mgr. Alžběta Motlová