Pukáte si kĺby a neviete, či je to zdravé?
Pretiahnete si prsty, otočíte hlavou, sadnete si do drepu... a pukne to. Tento zvuk väčšinu z nás sprevádza bežne a vzbudzuje veľa otázok:
- Čo sa v kĺbe naozaj stane?
- Je to škodlivé?
- A prečo sa po puknutí často cítime uvoľnene?
🦴 Čo vlastne "pukne"?
Dlho sa verilo, že puknutie vzniká prasknutím bubliny v kĺbovej tekutine. Dnes však vďaka modernej magnetickej rezonancii vieme, že skutočným zdrojom zvuku je vznik plynovej dutiny (kavitácie) medzi kĺbovými plochami. K tomu dôjde, keď sa kĺbové plochy prudko oddialia a tlak v synoviálnej tekutine klesne pod kritické minimum (tzv. Blakeov prah). Vznikne bublinka, ktorá vydá typický zvuk. Zostáva v kĺbe ešte niekoľko sekúnd až desiatok sekúnd – to potvrdili štúdie s magnetickou rezonanciou. Časom sa plyn znovu vstrebe do okolitej kĺbovej tekutiny. Preto nejde puknúť ten istý kĺb okamžite znovu – telo potrebuje čas na „reset“ tlakových podmienok v kĺbe.
😮💨 Prečo sa po puknutí uľaví?
Zvuk sám o sebe nič nelieči. Ale často sa po ňom cítime voľnejšie. Prečo? Puknutie funguje ako dočasný "neurologický reset". Napätie v kĺbovom puzdre a okolitých svaloch sa na chvíľu uvoľní a mozog to vyhodnotí ako zlepšenie stavu. Ale pozor: ide len o krátkodobú úľavu, nie o trvalé riešenie stuhnutosti alebo problémov!
❓ Ubližujeme si tým?
Podľa pozorovacích štúdií neexistuje dôkaz, že by pravidelné pukanie kĺbov viedlo k artróze či poškodeniu. Pukáte si prsty? Pokiaľ nemáte bolesť, opuch ani obmedzenie hybnosti, nie je dôvod na obavy. Iná situácia nastáva, keď je puknutie bolestivé alebo sprevádzané inými príznakmi. Potom už sa môže jednať o preťaženie, väzivovú nestabilitu alebo začínajúcu poruchu chrupavky. Pre trvalejšiu úľavu je vhodnejší pravidelný pohyb a fyzioterapia.
⚠️ Nie je puknutie ako puknutie
Nie všetky kĺbové zvuky majú rovnaký pôvod. Zvukové fenomény môžu byť tiež spôsobené preskakovaním šľachy (typicky v bedrovom kĺbe) a ďalej môžeme počuť škrípanie v kĺbe pri artróze.
Zdroje: MRI studie Kawchuk et al., 2015; Modely kavitace (B.F. Boutin et al., 2018); Reologie synoviální tekutiny (Brunt et al., 2022); Deweber et al., 2011.